michal.bystrik

Na Slovensku sa stalo už bežnou praxou, že developeri nasľubovali spolu s administratívnymi budovami či bytmi kopec infraštruktúry a občiansku vybavenosť. V mnohých prípadoch tieto plány ostali po odobrení štátnymi úradmi len na papieri. Stačilo zmeniť účel stavby, niečo poškrtať zaplatiť prípadne pokutu a vec vybavená. Okrem toho však pribudlo aj pár projektov, ktoré priniesli úžitok aj kvalitnú architektúru.

Nedávno HB Reavis oznámil plán postupne investovať miliardu eur na dvoch stranách Dunaja vrátane novej autobusovej stanice alebo lanovky pre mesto. Keďže je to prepojený komplex a investície sú rozvrhnuté na roky dopredu, požiadali o štatút významnej investície, aby sa urýchlila administratívna na úradoch. Špeciálne s rýchlosťou tých slovenských máme asi všetci skúsenosť..

V tomto projekte má 60 miliónov eur ísť na dopravno-technickú infraštruktúru v Petržalke. Ale poslanci si zrazu spomenuli na to, že by v prípade podpory rýchlejšej výstavby nedostali do miestnej kasy poplatok za miestny rozvoj vo výške asi 4,8 milióna eur. Tie by sa pritom podľa zákona mali opäť investovať len do dopravno-technickej infraštruktúry. Akurát by išlo asi o dvanásťkrát nižšiu sumu.

Rozhodovanie poslancov je tak absolutne nepochopiteľné. Ak by ste si mali len sedliackym rozumom vybrať medzi dvomi možnosťami, investícia 60 miliónov eur a rýchle postavenie infraštruktúry alebo na druhej strane roky povoľovacích konaní a nakoniec dostane mestská časť ešte aj výrazne nižšiu sumu, k čomu by ste sa priklonili asi tak vy?

V tomto prípade navyše ide o súkromné investície do verejnej infraštruktúry. Od mediálne známych developerov sa asi nedá očakávať, že budú špekulovať ako iné firmy. Nedávno na to upozornil Tomáš Pavelka, ktorý sa venuje štátnej stavebnej správe. Systém môže fungovať tak, že podnikateľ si zámerne založí firmu „X“, ktorá získa stavebné povolenie a má zaplatiť poplatok za rozvoj. Potom celý majetok vrátane stavebného povolenia prevedie na inú firmu „Y“. Akurát, že povinnosť zaplatiť poplatok za rozvoj sa na nikoho neprenáša, takže ak firma „X“ skončí v likvidácii, mesto či obec sa už k svojim peniazom tak ľahko nedostane. Lepšie povedané, šanca, že sa k nim dostane, sa blíži k nule.

Už sa asi nedozvieme odpoveď na otázku, prečo vlastne išli poslanci sami proti sebe a proti ľuďom, keď rozhodli, že uprednostňujú niečo čo vlastne nedáva zmysel. Pýtať sa však určite treba.